THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kapela z Chicaga, známa svojim „obdivom“ k masovým vrahom a ich výčinom, momentálne pripravuje vydanie nového albumu. Hlavne pri tejto príležitosti som oslovil jej lídra, ktorého poznáme pod pseudonymom Corporate Death. Dohodnúť s ním rozhovor bol riadny oriešok, spôsobený pobytom skupiny v štúdiu. Našťastie, po rôznych komplikáciách sa mi podarilo zlomiť manažéra MACABRE, aby interview predsa len sprostredkoval. Aj napriek tomuto úspechu bol rozhovor rozsahovo obmedzený a z časových dôvodov sa nedostalo na všetky pripravené otázky. Snáď nabudúce...
Som rád, že sa mi podarilo sa s tebou skontaktovať a že si si našiel čas na niekoľko mojich otázok.
Nemáš za čo, síce momentálne pre naše pracovné zaťaženie neposkytujeme rozhovory, no bol si dostatočne neodbytný.
Tak potom nestrácajme čas, prejdem hneď na prvú otázku. Každú chvíľku by vám mal vyjsť album „Grim Scary Tales“, povieš nám o ňom niečo viac?
Neviem, či to bude ozaj každú chvíľu, pretože sme práve v štúdiu a pobudneme v ňom celú jar. A čo sa týka tvojej otázky, „Grim Scary Tales“ bude kolekciou songov o tých najstarších príbehoch vrážd v ľudskej histórii.
Takže sa tentoraz nebudete venovať len jednej osobe, ako v prípade albumu „Dahmer“?
Nie, zaspievame si o rôznych vraždách a mnohých vrahoch z celého sveta.
A čo hudobná stránka? Máme očakávať nejaké zmeny, či to bude klasický MACABRE? Máte na konte aj úlet menom „Macabre Minstrels: Morbid Campfire Songs“, chystáte niečo podobné aj do budúcnosti?
Momentálne sa koncentrujeme iba na nový album. Ten bude po hudobnej stránke mixom našej tvorby na albumoch „Dahmer“, „Murder Metal“ a „Sinister Slaughter“, pričom siahneme aj po nových nápadoch, ktoré tejto nahrávke dajú nádych unikátu.
Chystáte po vydaní „Grim Scary Tales“ aj nejaké dlhšie turné? Dostanete sa aj do Európy?
Samozrejme! Najprv máme naplánované nejaké letné festivaly, u vás to bude konkrétne Brutal Assault festival, kde budeme hrať 14. augusta. Po letných festivaloch plánujeme dlhšie turné v Európe, no ešte nemáme konkrétne termíny. V každom prípade to bude ešte v priebehu roka 2010.
Posledný radový album „Murder Metal“ ste vydali v roku 2003, prečo ste si dali takú dlhú prestávku pred vydaním „Grim Scary Tales“?
Ako kapela existujeme dvadsaťpäť rokov a jednoducho sme si potrebovali vyriešiť rôzne naše súkromné aktivity. Takú istú prestávku a z toho istého dôvodu sme mali aj medzi albumami „Sinister Slaughter“ a „Dahmer“.
Nehrali ste ani žiadne koncerty?
Počas oboch týchto prestávok sme okrem občasných koncertov nehrali žiadne turné. Samozrejme sme ale teraz pomaly pripravovali materiál pre „Grim Scary Tales“. Som presvedčený, že sa oplatilo počkať takú dlhú dobu a naši priaznivci to aj náležíte ocenia.
Povieš nám niečo bližšie o albume? Meno producenta, prípadne nejaké iné informácie?
Niečo už snáď aj áno. Autorom coveru je Scott Jackson, ktorého možno poznáš z Rock And Roll Comics, podarilo sa mu vytvoriť niečo zvrátené. Pomáhal nám aj s coverom znovuvydaného albumu „Grim Reality“ (2010), na ktorom sa postaral o 3D logo Murder Metal. Scott teraz dostal za úlohu stvoriť celý obal, pričom odviedol perfektnú prácu. Ak si zvedavý na to, akých extrémov je schopný, musíš si počkať na „Grim Scary Tales“.
Aj napriek vašej mnohoročnej existencii a získaniu kultového statusu na metalovej scéne ste sa neprebojovali medzi „metalový mainstreem“ a ostali ste takpovediac v undergrounde, ste s týmto postavením spokojní?
Sme, kto sme. Nikdy sme nesledovali trendy a nepociťovali sme potrebu sebe alebo iným niečo dokazovať. Som presvedčený, že naši fanušíkovia nás chápu a dokážu oceniť našu bezprostrednosť a vášeň. Sú ochotní precestovať veľké vzdialenosti aby sa dostali na náš koncert a my sa snažíme každú našu show urobiť jedinečnou. Nikdy nehráme na koncertoch rovnaký program a aj poradie songov obmieňame podľa okolností. Takto je to pre nás a aj pre ľudí pod pódiom zábavnejšie.
V roku 2006 ste vydali vydarené DVD „True Tales Of Slaughter And Slaying“, koho to bol nápad? Váš, alebo s tým prišla firma?
Ale kdeže, postarali sa oň naši fanúšikovia. Celé roky sa dožadovali DVD. Rozhodli sme sa, že okrem hlavného koncertu na DVD umiestnime viac bonusového materiálu, a tak sme v tom čase odohrali najdlhšie sety v našej histórii, aby bolo z čoho vyberať. A ak si videl DVD, určite si si všimol, že skladby sú oproti albumom pozmenené, doplnené o intrá a komentáre, tak, aby sme fanúšikov odmenili za podporu.
Bol to pre vás veľký stres hrať koncert, z ktorého sa robí záznam, či ste to brali ako koncertnú rutinu?
Či sa na nás pozerajú ľudia alebo kamery je z nášho pohľadu úplne jedno. Stále sa snažíme zo seba odovzdať maximum.
Pri sledovaní DVD som si uvedomil jednu vec: vy ste nikdy, ani k jednému albumu nenatočili žiaden klip. Bol to zámer?
Jasné, že by sme nejaký radi natočili. No nechceme mať nudný klip a ak ho urobíme podľa našich predstáv, bude príliš krvavý pre televíziu, aj to je dôvod, prečo doteraz žiaden nemáme.
Už 25 rokov fungujete v rovnakej zostave, to musíte byť hlavne dobrými priateľmi, nie? Nikdy ste nemali nejaké problémy, keď hrozilo, že sa niekto z kapely odíde?
Samozrejme, že ak by sme mali nejaký veľký problém, nefungovali by sme spolu doteraz. Sme kapelou dlhší čas, než sú poniektorí z vás nažive. Každý má raz za čas zlé dni a nie vždy si vieme navzájom pozrieť z očí do očí… Tebe sa nikdy nestalo, že by si s niečím nesúhlasil so svojou priateľkou alebo s rodičmi?
Prepáč, no náš rozhovor už musíme ukončiť, ostatné otázky ti radi zodpovieme na festivale Brutal Assault.
Tak vám želám aj ďalších dvadsaťpäť rokov spoločnej koexistencie a ďakujem za rozhovor a trpezlivosť.
Nie je začo, my sa tešíme na stretnutia s fanušíkmi na našich koncertoch.
Za pomoc s prekladom ďakujem Klypsovi a Martinovi Lukáčovi (NOMENMORTIS)
Fotografie: oficiálne stránky skupiny
Carnival Of Killers (2020)
Slaughter Thy Poser 12'' (2012)
Human Monsters (12'' EP) (2010)
Grim Scary Tales (2010)
Grim Reality (Remaster) (2009)
True Tales Of Slaughter And Slaying (2006)
Macabre Electric & Acoustic 2CD (2004)
Murder Metal (2003)
Drill Bit Lobotomy 7'' (2003)
Macabre Minstrels: Morbid Campfire Songs EP (2002)
split with Capitalist Casualties (2000)
Dahmer (2000)
Unabomber EP (1999)
Behind The Wall Of Sleep (EP) (1994)
Sinister Slaughter (1993)
Nightstalker 7'' (1993)
Gloom (1989)
Shitlist 7'' (1987)
Grim Reality (1987)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.